Podľa ust. § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník) sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Môže sa darca domôcť vrátenia daru, ak je obdarovaným právnická osoba? Aké podmienky musia byť naplnené na platné odvolanie darovania? V tomto článku priblížime špecifiká domáhania sa vrátenia daru, ak darcom je fyzická osoba a obdarovaným je právnická osoba, a to so zameraním sa na bezodplatný prevod obchodného podielu/akcií.

Špecifiká bezodplatného prevodu obchodného podielu/akcií v kontexte odvolania darovania

Na bezodplatný prevod obchodného podielu/akcií sa vzťahuje nie len právna úprava obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník), ale aj právna úprava Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník nerieši otázku, či obchodné podiely/akcie môžu byť darcovi za stanovených podmienok vrátené v dôsledku odvolania darovania.

Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“

Špecifiká právnickej osoby v postavení obdarovaného sa spájajú práve z hľadiska uplatnenia ust. § 630 Občianskeho zákonníka o odvolaní darovania.

Keďže predpokladom odvolania darovania je správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, vo vzťahu k právnickej osobe ako darcovi, ale aj ako obdarovanému by posúdenie predpokladov odvolania darovania bolo v konflikte s úpravou, ktorá je skôr vhodná pre fyzické osoby.[1]

S ohľadom na uvedené je potrebné mať na zreteli, že obdarovaná právnická osoba, v mene ktorej koná jej štatutárny orgán, by sa musela správať voči darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy. Preto by sa nemalo zohľadňovať nevhodné konanie fyzických osôb voči darcovi, ak nekonajú v mene obdarovanej právnickej osoby ako jej štatutárny orgán.

Správanie hrubo porušujúce dobré mravy

V právnej úprave nie je explicitne zakotvené, aké konkrétne konanie môže spadať pod správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Uvedené je vykladané doktrínou a súdmi pri aplikácii práva v konkrétnych prípadoch v praxi.

V rámci rozhodovacej činnosti súdov a v odbornej literatúre sa naformulovali základné teórie výkladu správania hrubo porušujúceho dobré mravy. Príkladom uvádzame nižšie východiskové výklady relevantné pre našu otázku o možnosti domáhať sa vrátenia daru pre právnickú osobu:

• „Vo všeobecnosti za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Je to teda súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti.“[2].

• Je nevyhnutné, aby bolo správanie obdarovaného posudzované objektívne a teda „za právne relevantné sa považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo.“ [3].

• „Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe…“[4] V kontexte uvedeného môžeme konštatovať, že darca by sa nemohol platne domáhať vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaný previedol obchodné podiely/akcie na inú osobu.

• „Darca nemôže odvolanie darovania odôvodňovať okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, a zrejme ani tými skutkovými dejmi, ktoré mu známe síce neboli, ale pred uzavretím alebo v čase uzavretia zmluvy už existovali.“[5]. Dôležité je preto aj časové hľadisko správania sa obdarovaného hrubo porušujúceho dobré mravy.

• „Pri aplikácii § 630 Občianskeho zákonníka, súdy prihliadajú aj na to, či správanie obdarovaného nebolo vyprovokované samotným darcom. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba podľa tohto názoru vychádzať z princípu vzájomnosti. Treba preto brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V takomto prípade by sa totiž darca úspešne domáhať vrátenia daru nemohol, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola niekedy nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného.“[6]. V zmysle uvedeného sa posudzuje aj správanie darcu, a teda či nevhodné správanie sa obdarovaného nebolo reakciou na správanie sa darcu.

V kontexte zvolenej témy tohto článku v nasledujúcich riadkoch poukazujeme aj na rozsudok Krajského súdu Košice[7], v ktorom sa súd zaoberal odvolaním darovania – akcií. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku výkon práva môže byť v rozpore s dobrými mravmi aj vtedy, ak konanie má pôvod v obchodnoprávnych vzťahoch. Obchodná činnosť, hoci má svoje špecifiká, nemôže byť vytrhnutá zo sveta medziľudských vzťahov, ktoré sú ovládané mravnými a etickými pravidlami konania. S prihliadnutím na tento rozsudok máme za to, že konanie hrubo porušujúce dobré mravy by mohlo spočívať v konaní so znakmi nekalosúťažného konania, či v konkurenčnej činnosti, avšak vždy s ohľadom na konkrétne špecifiká prípadu. Problematické je pri uvedenom podľa nášho názoru preukazovanie, že konanie obdarovaného hrubo porušujúceho dobré mravy smerovalo práve proti darcovi ako fyzickej osobe, a nie voči obchodnej spoločnosti, v ktorej darca pôsobí.

Postup darcu pri odvolaní darovania

Pri domáhaní sa vrátenia daru je potrebné zo strany darcu darovanie odvolať a urobiť konkrétnu výzvu na vrátenie daru. Odvolanie darovania by mohlo byť uskutočnené aj ústne, avšak v praxi sa odporúča pre budúce preukazovanie uskutočnenia tohto úkonu odvolanie darovania písomnou formou.

Pri odvolaní darovania by mal darca presne vymedziť dôvody, a teda opísať správanie obdarovaného voči darcovi a/alebo členom jeho rodiny, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Takéto správanie by malo byť konkretizované opísaním situácií, v ktorých sa obdarovaný takéhoto správania dopustil. Preto ak by darca odvolal darovanie bez relevantných dôvodov, odvolanie by nebolo platné.

Záver

Pri domáhaní sa vrátenia daru je potrebné darovanie odvolať, vyzvať obdarovaného na vrátenie daru a identifikovať správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny také, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Ak je obdarovaným právnická osoba, podmienka platného domáhania sa vrátenia daru darcom – fyzickou osobou spočívajúca v správaní obdarovaného hrubo porušujúceho dobré mravy môže byť ťažko naplniteľná. Je potrebné mať na zreteli, že obdarovaná právnická osoba, za ktorú koná jej štatutárny orgán, by sa musela správať voči darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Preto by sa nemalo zohľadňovať nevhodné konanie fyzických osôb voči darcovi, ak nekonajú v mene obdarovanej právnickej osoby ako jej štatutárny orgán.

[1] Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ‒ 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s. Komentár k § 628.

[2] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/158/2019 zo dňa 27.02.2020; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 53/2006

[3] R 61/1997. In Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ‒ 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s. Komentár k § 630.

[4] R 31/1999. In Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ‒ 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s.  Komentár k § 630.

[5] Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ‒ 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s. Komentár k § 630.

[6] Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 25Co/89/2018, zo dňa 20.06.2019.

[7] Rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 2Co/263/2018, zo dňa 24.01.2019.

Autor: Mgr. Laura Smutná

Junior Associate