Rýchlejšie povoľovanie energetických projektov: EÚ pripravuje zásadnú reformu povoľovacích procesov

Povoľovacie konanie je dlhodobo najväčšou brzdou rozvoja energetickej infraštruktúry v Európskej únii. Kým výstavba samotnej elektrickej siete môže trvať približne desať rokov, viac ako polovicu tohto času zaberie práve získavanie povolení. Pri projektoch obnoviteľných zdrojov energie sa povoľovacie konanie v niektorých členských štátoch môže natiahnuť až na deväť rokov, pri uskladňovaní energie na jeden až sedem rokov.

Európska komisia preto 10. decembra 2025 predložila návrh smernice, ktorého cieľom je urýchliť povoľovacie procesy pre projekty obnoviteľných zdrojov, elektrizačných sústav a súvisiacej energetickej infraštruktúry. Návrh je súčasťou tzv. European Grids Package, ktorého cieľom je podporiť rýchlejší rozvoj a modernizáciu európskych energetických sietí.

Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) návrh 2. júla 2026 podporil pomerom hlasov 57 : 3 (pri 8 zdržaniach sa). Zároveň si vyžiadal mandát na rokovania s Radou EÚ, ktoré by mali odštartovať pod írskym predsedníctvom.

Pre developerov, energetické spoločnosti, priemyselné podniky aj investorov ide o zmenu, ktorú sa oplatí sledovať už dnes, hoci legislatívny proces ešte nie je uzavretý.

O čo v návrhu ide

Návrh smernice novelizuje tri už existujúce právne predpisy EÚ. Ide o smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie (2018/2001), smernicu o vnútornom trhu s elektrinou (2019/944) a smernicu upravujúcu trh so zemným plynom a vodíkom (2024/1788). Nejde teda o úplne nový samostatný predpis. Návrh cielene mení tri kľúčové smernice, ktoré spolu tvoria regulačný rámec pre povoľovanie energetických projektov v EÚ. Jeho cieľom je skrátiť lehoty na vydanie povolenia, zjednotiť povoľovacie postupy pri veľkých a cezhraničných projektoch a znížiť administratívnu záťaž pre investorov aj orgány verejnej moci.

Súčasťou balíka je aj takzvaný celoúnijný koordinačný režim (v odbornej diskusii označovaný ako „28. režim“) pre vybrané veľké projekty energetickej infraštruktúry. Jeho cieľom je vytvoriť centralizovanejší rámec koordinácie povoľovacích procesov na úrovni EÚ a znížiť administratívnu fragmentáciu pri projektoch s cezhraničným významom.

Jedno miesto, jeden proces

Návrh smernice smeruje k integrovanejšiemu modelu povoľovania. V jeho rámci má byť viacero dotknutých oblastí koordinovaných prostredníctvom jedného príslušného orgánu alebo spoločného povoľovacieho postupu. S tým súvisí aj povinnosť členských štátov zriadiť jednotný digitálny portál. Prostredníctvom neho sa majú zabezpečovať jednotlivé kroky povoľovania projektov obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie aj elektrizačných sústav. Portál má byť zároveň prepojený na environmentálne a geologické dáta. Rovnaká povinnosť zriadiť digitálnu platformu sa má týkať aj sektora plynu a vodíka.

Pre žiadateľov to v praxi znamená, že už pri podaní žiadosti budú musieť predložiť komplexnejší balík technickej, environmentálnej a projektovej dokumentácie – cieľom je obmedziť dopĺňanie podkladov počas konania a tým skrátiť jeho celkovú dĺžku.

Kratšie lehoty a „tiché schválenie“

Návrh počíta v určitých prípadoch aj s mechanizmom tzv. tichého schválenia. Ak príslušný orgán v určitej fáze povoľovacieho procesu v stanovenej lehote neodpovie, členské štáty by mohli jeho nečinnosť považovať za súhlas. ITRE zároveň navrhuje, aby konania týkajúce sa pripojenia do elektrizačnej sústavy netrvali dlhšie ako tri mesiace. Pri vybraných projektoch by sa pri prekročení tejto lehoty uplatnilo tiché schválenie. Pre samotné pripojenie do elektrizačnej sústavy návrh stanovuje lehoty šesť až deväť mesiacov v závislosti od lokality a technológie.

Zvyšujú sa aj kapacitné prahy, od ktorých vzniká povinnosť žiadať o povolenie – z 100 kW na 200 kW pri malých solárnych zariadeniach, uskladňovaní energie a nabíjacích staniciach. Nabíjacie stanice s inštalovaným výkonom do 1 MW umiestnené na umelých konštrukciách (napr. na budovách) by povolenie nemali potrebovať vôbec. Osobitná, veľmi krátka lehota sa navrhuje aj pre tepelné čerpadlá s výkonom do 50 MW – jeden mesiac (tri mesiace pri čerpadlách so zemným vrtom), opäť s tichým schválením.

Prevažujúci verejný záujem a zjednodušené environmentálne posudzovanie

Návrh posilňuje domnienku prevažujúceho verejného záujmu pri projektoch obnoviteľných zdrojov a elektrizačných sústav. Cieľom je podporiť ich prioritné povoľovanie. ITRE zároveň navrhuje obmedziť možnosť členských štátov zužovať túto domnienku alebo z nej vytvárať výnimky vo vlastnej legislatíve. Výnimkou zostáva iba nevyhnutná ochrana legislatívne chráneného kultúrneho dedičstva.

Návrh zavádza dočasnú výnimku z posudzovania vplyvov na životné prostredie pri rekonštrukcii a modernizácii existujúcich elektrických sústav. Environmentálne posudzovanie sa pritom sústreďuje najmä na nové prvky infraštruktúry. Návrh zároveň zjednodušuje modernizáciu veterných projektov, ak si nevyžadujú záber novej pôdy. Zároveň spresňuje pravidlá posudzovania alternatívnych riešení a kompenzačných opatrení podľa práva EÚ v oblasti životného prostredia.

Zdieľanie prínosov s miestnymi komunitami

Návrh zároveň posilňuje mechanizmus zdieľania ekonomických prínosov projektu s miestnymi obyvateľmi a komunitami, ktorých sa projekt priamo dotýka. ITRE navrhuje znížiť prah, od ktorého vzniká povinnosť zdieľať prínosy projektu, z 10 MW na 7 MW. Zároveň z tejto povinnosti výslovne vyčleňuje komunitné a občianske projekty obnoviteľných zdrojov. Osobitný dôraz sa kladie aj na to, aby adekvátny podiel z prínosov dostali zraniteľné domácnosti. Súčasťou zmien je aj zriadenie nezávislého sprostredkovateľa pre dialóg medzi investorom a verejnosťou.

Čo to znamená pre biznis už dnes

Legislatívny proces zatiaľ nie je uzavretý. Rada EÚ už koncom júna 2026 prijala svoju rokovaciu pozíciu k návrhu a po prijatí pozície Európskeho parlamentu budú nasledovať rokovania o konečnom znení smernice. Návrh počíta s dvojročnou lehotou na transpozíciu do vnútroštátneho práva. Finálne znenie sa preto ešte môže v detailoch zmeniť.

Napriek tomu je už teraz zrejmé, akým smerom sa bude uberať európska a následne aj slovenská legislatíva. Smeruje k výraznému zrýchleniu a väčšej predvídateľnosti povoľovacích konaní pre projekty obnoviteľných zdrojov, elektrické sústavy, skladovanie energie, nabíjaciu infraštruktúru a čiastočne aj pre plynárenský a vodíkový sektor.

Pre developerov a investorov energetických projektov, priemyselné podniky s vlastnými energetickými zámermi aj subjekty verejného sektora je preto praktické sledovať vývoj návrhu už teraz. Nové kapacitné prahy, skrátené lehoty či povinnosť zdieľania prínosov môžu ovplyvniť pripravované aj budúce projekty. Preto sa oplatí zohľadniť ich už vo fáze plánovania.

Vzhľadom na previazanosť s existujúcimi slovenskými povoľovacími postupmi (stavebné konanie, EIA, pripojenie do sústavy) si zmeny vyžiadajú aj úpravu vnútroštátnej legislatívy. Zároveň vytvoria priestor na to, aby si dotknuté subjekty ustrážili svoje záujmy už vo fáze transpozície.

Tím LEGATE dlhodobo sleduje legislatívny vývoj v oblasti energetického práva na európskej aj národnej úrovni. Právne poradenstvo poskytuje energetickým spoločnostiam, priemyselným koncernom aj subjektom verejného sektora pri povoľovacích konaniach a investíciách do energetickej infraštruktúry. V prípade záujmu o konzultáciu k dopadom pripravovanej smernice na váš projekt nás kontaktujte na legate.sk.