Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou: čo prináša, kto získa a na čo si dať pozor

JUDr. Viktória Draškaba, MEconSC

Po takmer dvadsiatich rokoch od začiatku rokovaní sa EÚ a India 27. januára 2026 dohodli na znení dohody o voľnom obchode (FTA). Dohoda, ktorá by mala byť ratifikovaná do konca roku 2026,  umožní voľný obchod medzi dvoma veľkými trhmi.

Pre slovenské exportné a dovozné firmy môže byť zaujímavá najmä v oblastiach, ako sú chemický priemysel, strojárstvo, automobilový priemysel, farmácia či zdravotnícka technika.

Čo je dohoda EÚ – India Free Trade Agreement?

Ide o komplexnú obchodnú dohodu medzi Indiou a 27 členskými štátmi EÚ, ktorá upravuje obchod s tovarom a službami, pravidlá pôvodu, colné postupy, digitálny obchod, duševné vlastníctvo či udržateľný rozvoj. Zahŕňa o.i. priemyselné výrobky, automobily, plasty, farmaceutické výrobky, chemikálie a ďalšie suroviny pre ťažký priemysel.

Rokovania na FTA sa začali v roku 2007, v roku 2013 boli pozastavené a obnovené boli  v roku 2022. K ich politickému uzavretiu došlo 27. januára 2026 v Naí Dillí. Dohoda, oslavovaná ako „matka všetkých dohôd“, vytvorí najväčšiu zónu voľného obchodu na svete – pokrýva štvrtinu svetovej populácie a 25 % svetového HDP. Clá na viac ako 90 % vývozu tovaru z EÚ do Indie sa majú odstrániť alebo znížiť.

Obchod s tovarom medzi EÚ a Indiou dosiahol v roku 2024 približne 120 mld EUR, pričom EÚ doviezla z Indie tovar v hodnote približne 71 mld. EUR a do Indie vyviezla tovar za takmer 49 mld. EUR.

Dohoda zatiaľ nenadobudla platnosť a jej ustanovenia sa ešte neuplatňujú. Európska komisia 11. septembra 2026 predložila Rade EÚ návrhy týkajúce sa podpisu a uzavretia dohody. Komisia pritom navrhla postupovať zrýchleným postupom, ktorý vo februári 2026 predstavil slovenský komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič. Zverejnené znenie dohody môže ešte prejsť právno-lingvistickou revíziou a za konečné sa bude považovať po podpise. Dohoda sa stane záväznou až po dokončení príslušných vnútorných právnych postupov na oboch stranách. Po podpise je potrebné rozhodnutie Rady EÚ o uzavretí dohody a súhlas Európskeho parlamentu, pričom dohodu musí ratifikovať aj India; až potom môže dohoda nadobudnúť platnosť. Do jej nadobudnutia platnosti preto nemožno uplatňovať dohodnuté preferenčné clá. Partneri zároveň naďalej rokujú o dvoch ďalších samostatných dohodách – o dohode o ochrane investícií (IPA/BIT) a o dohode o zemepisných označeniach (GI).

Čo dohoda prinesie

Zníženie / zrušenie ciel

Jedným z hlavných prínosov bude postupné znižovanie alebo odstránenie ciel. Podľa Európskej komisie sa clá na 96,6 % hodnoty vývozu tovarov z EÚ do Indie odstránia alebo znížia. Konkrétny rozsah a tempo znižovania ciel sa však pri jednotlivých výrobkoch líšia a závisia od dohodnutého harmonogramu.

Pre európskych exportérov ide o významnú zmenu. Napríklad:

• clá na chemikálie dosahujúce až 22 % sa majú pre takmer všetky výrobky odstrániť,
• pri strojoch a elektrických zariadeniach, kde dnes clá dosahujú až 44 %, sa pre takmer všetky položky počíta s nulovým clom,
• pri farmaceutických výrobkoch sa clá až do 11 % pre väčšinu položiek odstránia,
• pri plastoch sa clá až do 16,5 % pre takmer všetky položky zrušia,
• pri osobných automobiloch sa clo postupne zníži zo 110 % na 10 % v rámci kvóty 250 000 vozidiel ročne.

Nie všetky úľavy však nastanú okamžite. Pri viacerých výrobkoch sú stanovené prechodné obdobia, často v dĺžke piatich až siedmich rokov, v niektorých prípadoch až desiatich rokov. Konkrétny dopad preto bude vždy závisieť od tarifného zaradenia výrobku a harmonogramu dohodnutého pre danú položku.

Pravidlá pôvodu

Na uplatnenie preferenčného cla nebude stačiť, že tovar bol odoslaný z Indie alebo EÚ. Tovar musí spĺňať pravidlá pôvodu podľa dohody, teda musí byť v EÚ alebo Indii dostatočne spracovaný.

Dohoda počíta so systémom samostatného vyhlásenia o pôvode, ktoré má zjednodušiť vývoz/dovoz najmä pre malé a stredné podniky. Colné orgány však budú môcť pôvod podrobne overovať.

Pre firmy to znamená, že už pri nastavovaní dodávateľského reťazca bude dôležité vedieť preukázať pôvod jednotlivých vstupov.

Služby a ďalšie oblasti

Dohoda sa netýka iba tovaru. Obsahuje aj záväzky v oblasti služieb, digitálneho obchodu, duševného vlastníctva, colných postupov a udržateľného rozvoja.

India poskytuje európskym poskytovateľom služieb lepší prístup najmä vo finančných a námorných službách. Dohoda zároveň obsahuje pravidlá na ochranu a vymáhanie práv duševného vlastníctva a opatrenia na zjednodušenie colných postupov.

Kto z dohody získa

Na indickej strane sa nové príležitosti týkajú najmä textilu, obuvi, kože, morských produktov, chemického priemyslu a farmácie.

Na strane EÚ budú mať z lepšieho prístupu na indický trh prospech najmä výrobcovia chemikálií, strojov, farmaceutických výrobkov, zdravotníckych pomôcok, automobilov a ďalších priemyselných výrobkov. Významný potenciál má aj agropotravinársky sektor.

Pre slovenské firmy môže byť zaujímavý najmä export priemyselných výrobkov. Podľa Európskej komisie v súčasnosti do Indie exportuje približne 345 slovenských spoločností. Slovenský export tovarov do Indie dosahuje približne 252 mil. EUR ročne.

Chemický priemysel: príležitosť aj výzva

Chemický priemysel patrí medzi sektory, v ktorých môže mať dohoda výrazný praktický dopad.

Pre vývoz chemických výrobkov z EÚ do Indie dnes platia clá až do 22 %. Pri väčšine chemických výrobkov sa tieto clá podľa dohody majú odstrániť, pričom pri mnohých položkách už pri nadobudnutí účinnosti dohody. Pri plastoch, kde sú clá až do 16,5 %, sa počíta s postupným odstránením, prevažne počas siedmich rokov. Hodnota vývozu chemických výrobkov z EÚ do Indie dosiahla v roku 2024 približne 3,2 mld. EUR.

Pre slovenských výrobcov to môže znamenať lepšiu cenovú konkurencieschopnosť na indickom trhu. Na druhej strane, jednoduchší vstup indických chemických výrobkov na trh EÚ môže zvýšiť konkurenčný tlak na európskych výrobcov.

Zníženie alebo odstránenie cla neznamená oslobodenie od povinností podľa európskej chemickej legislatívy. Pri dovoze chemických látok a zmesí z Indie je potrebné preveriť najmä požiadavky nariadení REACH a CLP. V závislosti od konkrétneho výrobku a postavenia dovozcu môže ísť napríklad o povinnosti súvisiace s registráciou látok, klasifikáciou, označovaním a balením. Pri látkach dovážaných od výrobcu so sídlom mimo EÚ treba zároveň posúdiť, kto zabezpečuje plnenie príslušných povinností podľa REACH vrátane možnosti ustanovenia výhradného zástupcu výrobcu z tretej krajiny.

Vývoz do Indie verzus dovoz z Indie

Pre slovenskú alebo inú európsku firmu je dôležité rozlišovať, či tovar vyváža do Indie, alebo ho dováža z Indie.

Pri vývoze z EÚ do Indie bude kľúčové najmä zníženie indických ciel a harmonogram ich postupného odstraňovania. Firma bude zároveň musieť splniť pravidlá pôvodu a požiadavky indického trhu.

Pri dovoze z Indie do EÚ bude naopak rozhodujúce, či tovar spĺňa pravidlá preferenčného pôvodu a či dovozca dokáže splniť všetky požiadavky európskej regulácie. Samotné preferenčné clo totiž neznamená výnimku z pravidiel EÚ pre bezpečnosť výrobkov, chemické látky, potraviny alebo iné regulované oblasti.

Na čo si dať pozor

Predovšetkým treba počítať s tým, že dohoda zatiaľ nenadobudla platnosť. Firmy by preto nemali do obchodných zmlúv automaticky premietať budúce preferenčné clá.

Dôležité bude tiež:

1. Prechodné obdobie – úspora nemusí vzniknúť okamžite a pri každom výrobku môže byť harmonogram odlišný.
2. Pravidlá pôvodu – nesprávne alebo nedostatočne preukázaný pôvod môže viesť k odmietnutiu preferencie a dodatočnému vyrubeniu cla.
3. Regulačné požiadavky – pri dovoze do EÚ zostávajú zachované príslušné požiadavky na bezpečnosť, chemické látky, potraviny či technické normy.
4. Obchodná ochrana – dohoda nebráni používaniu nástrojov obchodnej ochrany, ako sú antidumpingové opatrenia.
5. Citlivé sektory – niektoré výrobky zostávajú z liberalizácie vylúčené alebo podliehajú kvótam a postupnému znižovaniu ciel.

Pozornosť si zaslúži aj mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism). Obchodná dohoda sama osebe neodstraňuje povinnosti vyplývajúce z pravidiel EÚ v oblasti uhlíkového vyrovnania na hraniciach. Zavádza sa iba všeobecné pravidlo o rovnakom uplatňovaní pravidiel na tovar podliehajúci obchodnej dohode a tovar dovážaný z tretích krajín. Príloha tiež deklaruje technický dialóg, spoluprácu a podporu, najmä pre malé a stredné podniky. Pri príslušných výrobkoch preto treba posudzovať colné zvýhodnenie a uhlíkové náklady oddelene.

Čo môžu firmy urobiť už dnes

Hoci dohoda ešte nenadobudla platnosť, firmy sa na ňu môžu pripraviť už teraz. V praxi odporúčame najmä:

• preveriť tarifné zaradenie výrobkov a porovnať súčasné a budúce colné sadzby,
• skontrolovať dodávateľský reťazec a pravidlá pôvodu,
• pri dovoze chemických výrobkov preveriť povinnosti podľa REACH a CLP,
• posúdiť, či sa na konkrétny tovar vzťahujú ďalšie regulačné alebo obchodno-ochranné opatrenia,
• pri dlhodobých dodávateľských zmluvách zvážiť doložky upravujúce zmenu cla, rozdelenie colného rizika a prípadné zmeny regulačných nákladov.

Pri investíciách alebo dlhodobých obchodných vzťahoch s indickými partnermi je zároveň vhodné venovať pozornosť rozhodnému právu, riešeniu sporov a vymáhaniu pohľadávok.

Záver

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou môže výrazne zmeniť podmienky obchodovania medzi dvoma trhmi a otvoriť nové príležitosti aj slovenským firmám. Najväčší potenciál možno očakávať v priemyselných odvetviach, chemickom priemysle, farmácii, strojárstve či automobilovom sektore.

Praktický prínos dohody však nebude spočívať iba v znížení ciel. Pre konkrétnu firmu bude rozhodujúce správne tarifné zaradenie, pravidlá pôvodu, splnenie regulačných požiadaviek a vhodné nastavenie zmluvných vzťahov.

Dohoda môže zjednodušiť obchod a znížiť colné náklady. Compliance však nezmizne.

Tento článok má informatívny charakter a nepredstavuje právne poradenstvo.

Autor:

JUDr. Viktória Draškaba, MEconSc.

Partner