Zodpovednosť štatutárov za náhradu škody v zmysle § 11a ZKR

Mgr. Adam Nahalka

Zostala vaša pohľadávka nevymožená, lebo dlžník nemá žiaden majetok? Nemusí to byť konečná. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v § 11a dáva veriteľom účinný nástroj – žalobu o náhradu škody priamo voči štatutárovi, ktorý včas nepodal návrh na konkurz. Bližšie si v článku uvedieme aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v týchto sporoch.

Právny základ nároku

Povinnej osobe dlžníka vzniká povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní. Táto lehota začína plynúť od okamihu, kedy sa o úpadku dlžníka dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť (§ 11 ods. 2 ZKR). Ak si túto povinnosť nesplní včas, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorá im tým vznikla (§ 11a ods. 1 ZKR).

Zákon zároveň v prospech veriteľa výrazne zmierňuje dôkazné bremeno prostredníctvom dvoch vyvrátiteľných domnienok:

• Domnienka porušenia povinnosti (§ 11a ods. 2 ZKR) – nastupuje okrem iného vtedy, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo ukončené pre nedostatok majetku. Rovnako nastupuje aj vtedy, ak bol konkurz z rovnakého dôvodu zrušený.
• Domnienka výšky škody (§ 11a ods. 3 ZKR) – ak sa nepreukáže iná výška, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená. Ide o neuspokojenie po ukončení exekúcie, zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka.

Prípad 1: Rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn.: 26C/44/2025, zo dňa 03.02.2026 (právoplatné dňa 08.04.2026) – žalovaný nenamieta uplatnenú výšku škody

V konaní pred OS Lučenec sa žalobca domáhal náhrady škody voči konateľovi spoločnosti, ktorá bola dlžníkom z právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu. Proti spoločnosti bolo vedených niekoľko exekučných konaní, ktoré exekútor postupne zastavil pre nezistenie majetku (§ 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku), spoločnosť bola následne zrušená a pohľadávka zostala definitívne nevymožiteľná.

Žalovaný sa v konaní k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne ani účinne nepoprel, považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné.

Za tejto procesnej situácie súd:

1. vyhodnotil, že zastavenie exekúcií pre nedostatok majetku zakladá zákonnú domnienku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas (§ 11a ods 2 ZKR),
2. bez ďalšieho skúmania prevzal výšku škody v rozsahu celej neuspokojenej pohľadávky tak, ako vyplývala z exekučného titulu a jeho príslušenstva ku dňu zastavenia prvej exekúcie (§ 11a ods. 3 ZKR),

Výsledkom je rozsudok, ktorý žalobe vyhovel takmer v celom rozsahu (s výnimkou časti úroku z omeškania), bez nutnosti vykonávať znalecké alebo iné rozsiahle dokazovanie k výške škody.

Prípad 2: Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2Obdo/50/2023, zo dňa 28.11.2024 – žalovaný nesúhlasí s uplatnenou výškou náhrady škody

Druhé rozhodnutie ukazuje, aký zásadný rozdiel spôsobí aktívna procesná obrana žalovaného. Konateľ dlžníka tu namietal okrem iného:

• že v rozhodnom čase dlžník ešte nebol v úpadku vo forme predlženia (poukazoval na pomer záporného vlastného imania k dosiahnutým tržbám),
• že žalobca sám prispel k neuspokojeniu svojej pohľadávky tým, že nepodal odvolanie proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania,
• a predovšetkým, že súdy sa nezaoberali otázkou, akú výšku plnenia by veriteľ reálne získal, keby bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný včas. Namiesto toho mechanicky prevzali plnú výšku nevymoženej pohľadávky. Nepreskúmali pritom, či by aj pri včasnom podaní návrhu bolo uspokojenie vyššie.

Súdy prvej a druhej inštancie žalobu napriek týmto námietkam v celom rozsahu priznali. Najvyšší súd SR dovolaniu čiastočne vyhovel, rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k výške škody zdôraznil, že po vznesení námietok žalovaného nemožno bez ďalšieho vychádzať iba zo zákonnej domnienky podľa § 11a ods. 3 ZKR. Kľúčové závery dovolacieho súdu možno zhrnúť takto:

• Domnienka podľa § 11a ods. 3 ZKR je vyvrátiteľná – žalovaný štatutár má právo preukazovať, že skutočná škoda je nižšia. Môže napríklad namietať, že aj pri včasnom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu by uspokojenie veriteľa nebolo vyššie, resp. vôbec žiadne.
• Ak žalovaný takúto námietku výšky škody v konaní vznesie, súd sa s ňou musí vecne vysporiadať a posúdiť, aké uspokojenie by veriteľ hypoteticky dosiahol pri riadnom a včasnom postupe dlžníka – nestačí iba mechanicky konštatovať výšku nevymoženej pohľadávky.
• Zodpovednosť štatutára podľa § 11a ZKR naopak nemá charakter subsidiarity voči iným nástrojom uspokojenia pohľadávky (konkurz, exekúcia) – veriteľ teda nemusí ako podmienku úspechu žaloby preukazovať, že vyčerpal aj opravný prostriedok (odvolanie) v konkurznom konaní.
• Dôkazné bremeno o inej (nižšej) výške škody nesie žalovaný, nie žalobca – ide teda stále o výhodu na strane veriteľa, tá sa však uplatní až vtedy, keď žalovaný neunesie svoje dôkazné bremeno.

Porovnanie oboch prípadov:

Dôkazná situácia

V konaní pred OS Lučenec žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel, súd ich preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Naopak v spore rozhodovanom NS SR žalovaný od začiatku aktívne napádal jednotlivé skutkové aj právne závery (okamih vzniku úpadku, výšku predlženia, existenciu liberačných dôvodov), čo si vyžaduje aj podrobné preskúmanie zo strany súdu.

Výška škody

V prípadoch, kde žalovaný výšku uplatnenej škody nenamieta, môže súd vychádzať priamo zo zákonnej domnienky podľa § 11a ods. 3 ZKR a prevziať výšku nevymoženej pohľadávky bez ďalšieho skúmania. Ak však žalovaný výšku škody spochybní (ako v prípade NS SR), domnienka síce naďalej platí, no je vyvrátiteľná. Žalovaný má právo preukázať, že by veriteľ ani pri včasnom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nedosiahol vyššie, prípadne žiadne uspokojenie. V takom prípade musí súd túto hypotetickú otázku vecne posúdiť, nestačí mechanicky prevziať výšku nevymoženej pohľadávky.

Rozsah dokazovania

Ak žalovaný výšku škody nenamieta, súdu postačia základné listiny (exekučný titul, potvrdenia o nemajetnosti či výpis z obchodného registra). Ak však žalovaný výšku škody napadne, dokazovanie sa zásadne rozširuje. Súd musí skúmať majetok dlžníka v čase, kedy mal byť konkurz podaný, a posúdiť, koľko by veriteľ pri včasnom postupe reálne získal.

Praktické odporúčania pre veriteľov

1. Dôkladne zdokumentovať priebeh exekúcie/konkurzu – správy exekútora o nemajetnosti dlžníka, upovedomenia o zastavení exekúcie a ich zverejnenie v Obchodnom vestníku sú kľúčové pre naplnenie domnienky podľa § 11a ods. 2 ZKR.
2. Počítať s možnosťou obrany žalovaného už pri príprave žaloby – aj keď zákon stavia veriteľa do výhodnej dôkaznej pozície, je vhodné vopred zvážiť argumentáciu k reálnej hodnote majetku dlžníka v rozhodnom období, aby prípadná námietka žalovaného o nižšej škode nezastihla veriteľa nepripraveného.

Záver

Inštitút zodpovednosti štatutárov podľa § 11a ZKR je pre veriteľov účinným nástrojom na vymáhanie svojich pohľadávok. Pri pasivite žalovaného (štatutára) súd vychádza z vyvrátiteľných domnienok o porušení povinnosti aj výške škody v zmysle § 11a ods. 2 a ods. 3 ZKR. Ak však žalovaný (štatutár) výšku škody spochybní, súd musí preskúmať majetkové pomery v rozhodnom čase a posúdiť, koľko by veriteľ pri včasnom postupe reálne získal.  

Ak riešite vymáhanie pohľadávky voči spoločnosti, ktorej štatutár si nesplnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Tím Legate vám pomôže posúdiť šance na úspech a pripraviť žalobu tak, aby obstála aj v prípade aktívnej procesnej obrany žalovaného.

Autor:

Mgr. Adam Nahalka

Senior Associate