Vplyv pandémie COVID-19 na obchodné záväzkové vzťahy

Dátum:                                   23.03.2020

Odporúčanie:

Vzhľadom na pandémiu COVID 19 a skutočnosť, že každý záväzkovo-právny vzťah je potrebné posudzovať s ohľadom na jeho špecifiká,  odporúčame nasledovný všeobecne aplikovateľný postup (iba ak v dotknutej zmluve nie je uvedené inak):

v prípade, ak ide o poskytovateľa plnenia (napr. dodávateľa):

  • preveriť, či zmluva s obchodným partnerom obsahuje dojednanie týkajúce sa vyššej moci a zmluvne dohodnuté možnosti postupu (predĺženie lehoty o dobu trvania okolnosti vyššej moci, právo ukončiť zmluvu apod.),
  • bezodkladne písomne informovať partnera o vzniknutej prekážke brániacej splneniu povinností;
  • uplatniť si v oznámení o prekážke aj posunutie lehoty na plnenie s dôrazom, že ste si vedomí že Váš záväzok trvá;
  • v prípade, ak hrozí sankcia zo strany partnera zo zahraničia, vyžiadať si osvedčenie o udalosti vis maior od SOPK (pre tuzemské vzťahy sú dostupné Opatrenie Ministerstva Zdravotníctva ako aj Vyhlášky RU VZ),
  • v prípade ak Váš zmluvný partner odstúpi z dôvodu omeškania na Vašej strane spôsobeného výlučne COVID 19, napadnite neplatnosť odstúpenia pre rozpor s poctivým obchodným stykom;
  • ak Váš objednávateľ uplatní zmluvnú pokutu, namietnite jej výšku, keďže súd pokutu môže znížiť do výšky škody a Vy v tomto prípade za škodu (ušlý zisk a úroky z omeškania) nezodpovedáte;
  • dohodnúť sa na zmene podmienok zmluvy a uzatvoriť dodatok k zmluve;

 

a v prípade, ak ide o prijímateľa plnenia (objednávateľ):

  • preveriť, či zmluva s obchodným partnerom obsahuje dojednanie týkajúce sa vyššej moci a zmluvne dohodnuté možnosti postupu (predĺženie lehoty o dobu trvania okolnosti vyššej moci, právo ukončiť zmluvu apod.),
  • informovať partnera o jeho povinnosti poskytnúť plnenie a trvaní záväzku;
  • v prípade, ak dodávateľ nevyužil všetky dostupné preventívne opatrenia na zmiernenie škody, pohroziť obchodnému partnerovi zmluvnou pokutou, resp. ak nedôvodne mešká aj po odpadnutí príčin COVID alebo je v omeškaní nad rámec času spôsobeného COVID, tak využiť odstúpenie od zmluvy a zabezpečiť si náhradné plnenie (avšak neodstupovať z dôvodu zmarenia účelu zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti);
  • dohodnúť sa na zmene podmienok zmluvy a uzatvoriť dodatok k zmluve.

 

 

Odôvodnenie:

 

Podnikateľské subjekty sa v čase pandémie COVID-19 dostávajú do situácie, že sú nútení zatvoriť svoje prevádzky, prerušiť výrobu a obmedziť ďalšiu podnikateľskú činnosť, v dôsledku čoho dochádza k neplneniu záväzkov voči svojim zmluvným partnerom.

 

Tento newsletter poskytuje právne posúdenie vzniknutej situácie s ohľadom na možnosti eliminovania škôd a negatívnych dopadov.

 

Neplnenie zmluvných povinností podnikateľským subjektom z dôvodu koronavírusu môže byť posúdené ako niektorá z  nasledovných situácií:  

 

  1. Okolnosť vyššej moci podľa § 374 Obchodného zákonníka;

 

  1. Zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka;

 

  1. Nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka v spojení s § 374 Obchodného zákonníka.

 

 

Podrobnosti k jednotlivým situáciám umožňujúcim riešiť neplnenie záväzkov v obchodných vzťahoch v dôsledku výskytu pandémie COVID-19.

 

 

  1. Okolnosť vyššej moci – zákon umožňuje povinnej strane zbaviť sa zodpovednosti za škodu v prípade výskytu prekážky, ktorá jej bráni v splnení povinnosti, pričom musia byť súčasne splnené nasledovné znaky:

 

  1. Prekážka nastala nezávisle od vôle zmluvnej strany, t. j. zmluvná strana ju nemôže ovplyvniť,
  2. Prekážka musí brániť v plnení povinnosti,
  3. Prekážka musí byť neodvrátiteľná,
  4. Prekážka musí byť nepredvídateľná,
  5. Prekážka musí nastať pred omeškaním povinnej strany,
  6. Prekážka nesmie mať pôvod v hospodárskych pomeroch povinnej strany.

 

Je zrejmé, že výskyt koronavírusu a pandémie COVID-19 napĺňa znaky uvedené vyššie pod písmenami a., c. až f. (v prípade e. platí pre už vzniknuté zmluvné vzťahy, nie v súčasnosti uzatvárené). Znak uvedený pod písmenom b. – bránenie v splnení povinnosti, nie je automaticky daný. Samotný výskyt pandémie totiž sám o sebe neznamená, že zmluvná strana nemôže plniť svoje povinnosti. Až následné skutočnosti a okolnosti spojené s výskytom pandémie môžu mať za následok výskyt takejto prekážky, napríklad opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR majúce za cieľ brániť šíreniu koronavírusu zakazujúce určité činnosti, poskytovanie služieb a prikazujúce zatvorenie prevádzok. Podotýkame, že ani opatrenia príslušných orgánov priamo nespôsobujú prekážku pre všetky podnikateľské subjekty napĺňajúcu kritériá okolnosti vylučujúcej zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka. Posúdenie toho, či výskyt koronavírusu bránil povinnej strane v splnení povinnosti je potrebné posúdiť individuálne.

 

Účinky oslobodenia sa od zodpovednosti trvajú po dobu trvania prekážky, pričom samotná existencia okolnosti vyššej moci nemá vplyv na zánik záväzku; na základe jej existencie len nemožno uplatniť nárok na náhradu škody. Je možné prikloniť sa k názoru, že pandémia COVID-19 je dočasného (nie trvalého) charakteru a teda záväzok povinnej strany zo zmluvy bude trvať naďalej, avšak oprávnená strana nebude môcť uplatniť nárok na náhradu škody.

 

Existencia okolností vylučujúcich zodpovednosť taktiež nemá vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 300 Obchodného zákonníka).

 

Zmluvné dojednanie týkajúce sa vyššej moci

 

Ustanovenie § 374 Obchodného zákonníka týkajúce sa vyššej moci je dispozitívne, t. j. zmluvné strany sa môžu od neho odchýliť a upraviť si vzájomné práva a povinnosti odlišne, resp. jeho aplikáciu aj vylúčiť. Z tohto dôvodu je potrebné v zmluve preveriť, aké vzájomné práva a povinnosti majú jednotlivé zmluvné strany v prípade výskytu okolnosti vyššej moci a či zmluva umožňuje jej ukončenie z tohto dôvodu.

 

Častou povinnosťou v zmluvách je povinnosť bezodkladne oznámiť výskyt okolnosti vyššej moci druhej zmluvnej strane a hoci pojem „bezodkladne“ nie je nikde definovaný, je potrebné splniť si notifikačnú povinnosť najneskôr v priebehu 8 dní (uvedená lehota bola ako maximálna ustálená súdnou praxou).

 

V prípade zmlúv so zahraničným partnerom sú ustanovenia týkajúce sa vyššej moci (force majeure) štandardom. Okrem notifikačnej povinnosti je častokrát požadované preukázanie okolnosti vyššej moci príslušným úradom. Pre slovenských podnikateľov, ktorým hrozia sankcie od zahraničných obchodných partnerov vydáva potvrdenie – Osvedčenie o udalosti „vyššej moci“ Slovenská obchodná a priemyselná komora (ďalej len „SOPK“), pričom k žiadosti je potrebné priložiť potvrdenie kompetentného orgánu štátnej alebo verejnej správy o vzniku a trvaní mimoriadnej udalosti. Takéto osvedčenie je verejnou listinou, ktorá platí iba v origináli.

 

 

  1. Zmarenie účelu zmluvy – predstavuje výnimočnú situáciu, kedy je možné ukončiť zmluvný vzťah odstúpením v dôsledku zmeny okolností, ktoré nastali po uzavretí zmluvy. Na to, aby bolo z tohto dôvodu možné odstúpiť od zmluvy je potrebné, aby bol zmarený základný účel zmluvy, t. j. taký účel, z ktorého jednoznačne vyplýva, že bez jeho existencie by strana zmluvu neuzavrela. Základný účel zmluvy pritom musí byť v zmluve výslovne vyjadrený (napr. nepretržitá činnosť).

 

Za zmenu okolností sa pritom nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany, ani zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

 

Je potrebné pamätať na to, že v prípade odstúpenia od zmluvy v dôsledku výskytu koronavírusu musí odstupujúca zmluvná strana nahradiť škodu druhej zmluvnej strane, ktorá jej odstúpením vznikne (§ 357 Obchodného zákonníka).

 

  1. Nemožnosť plnenia – v prípade, ak sa po uzavretí zmluvy stane záväzok trvale nesplniteľným, povinnosť dlžníka zanikne. Plnenie sa nepovažuje za nesplniteľné, ak ho je možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, po dojednanom čase a inou osobou.

 

Obchodný zákonník rozlišuje medzi faktickou a právnou nemožnosťou plnenia, ktorá znamená, že právne predpisy prijaté po uzavretí zmluvy zakazujú dlžníkovi určité správanie. Účinnosť takýchto právnych predpisov nesmie byť časovo ohraničená. Hoci v súvislosti s výskytom koronavírusu sú prijímané predpisy a opatrenia, ktoré obmedzujú podnikateľskú činnosť viacerých subjektov, nejde o predpisy trvalého charakteru a preto nie je možné prikloniť sa k názoru, že pôjde o právnu nemožnosť plnenia.

 

Výnimku tvoria tzv. fixné zmluvy, ktoré je potrebné plniť v stanovenom čase a z ktorých je zrejmé, že veriteľ nebude mať záujem na plnení v inom termíne (napr. poskytnutie cateringových služieb na konkrétnu akciu). V takomto prípade nastávajú účinky odstúpenia priamo zo zákona od začiatku omeškania dlžníka, pokiaľ veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

 

Skutočnosť, ktorá robí plnenie nemožným, je potrebné oznámiť bez zbytočného odkladu veriteľovi, v opačnom prípade dlžník zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

 

Osobitne je potrebné poukázať na čiastočnú nemožnosť plnenia, ktorá sa môže uplatniť pri opakovaných dodávkach tovaru alebo služieb, resp. ich dodanie po častiach. V takomto prípade môže veriteľ odstúpiť od zmluvy ohľadom časti plnenia, ktoré sa stalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa hospodársky význam a to vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy.

 

Hoci subjektívna nemožnosť plnenia dlžníkom sama o sebe nemá za následok zánik záväzku (t. j. dlžník ako podnikateľský subjekt musí znášať podnikateľské riziko v podobe zvýšených nákladov na plnenie, resp. sťažených podmienok na jeho realizáciu), prevažná časť právnej vedy pripúšťa zánik záväzku aj v prípade hospodárskej nemožnosti plnenia, avšak iba v individuálnych, opodstatnených a výnimočných prípadoch. Ide o situácie, kedy sa plnenie záväzku v dôsledku zásadnej zmeny okolností stane dodatočne mimoriadne zaťažujúce, extrémne nákladné, alebo uskutočniteľné za podmienok, ktorých splnenie hraničí s reálnymi možnosťami dlžníka a požadovanie plnenia zo strany veriteľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo šikanóznym výkonom práva.

 

Výhrada:

LEGATE si týmto vyhradzuje právo upraviť tento newsletter  v prípade zmeny právnych predpisov, nariadení a vyhlášok príslušných štátnych orgánov. Závery tohto newslettera boli spracované na základe právneho stavu k 23.3.2020.

 

Autori:

JUDr. Peter Vrábel, JUDr. Lucia Staroňová, Mgr. Ján Hudák