Published 15.05.2025, Legate, s.r.o.
Zdroj: www.freepik.com
Dňa 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť nový Stavebný zákon (zák. č. 25/2025 Z.z.), ktorý zásadným spôsobom mení pravidlá výstavby na Slovensku.
Spolu so Stavebným zákonom bol prijatý aj zákon (zák. č. 26/2025 Z.z.), ktorý reaguje na uvedenie nového režimu výstavby a teda dopĺňa a mení ďalších viac ako 70 súvisiacich právnych predpisov.
Zmeny sa tak dotýkajú viacerých subjektov pôsobiacich v segmente stavebníctva počnúc projektantmi, cez zhotoviteľov až po samotných developerov.
V nadväznosti na uvedenie nového režimu výstavby a prijatie súvisiacich zmien v právnych predpisoch spojených s výstavbou bol novelizovaný aj Živnostenský zákon (zák. č. 455/1991 Zb.). Živnostenský zákon tak sprísňuje podmienky pre vykonávanie činností zhotoviteľov stavieb.
Legislatívne zmeny sú súčasťou širšej snahy o zlepšenie kvality stavebných prác na Slovensku a zabezpečenie, aby stavebný sektor bol riadený kvalifikovanými a odborne spôsobilými osobami. Cieľom je tak nepochybne zvýšiť profesionalitu v stavebníctve, zabezpečiť dodržiavanie technických noriem a predpisov, a tým prispieť k väčšej bezpečnosti a efektivite v stavebnom procese.
OPRÁVNENIE NA VYKONÁVANIE ČINNOSTI ZHOTOVITEĽA:
Samotný Stavebný zákon dbá na to, aby stavby realizované podľa Staveného zákona (t. j. v novom režime) boli zhotovované tým zhotoviteľom, ktorý má oprávnenie na zhotovovanie stavieb.
Výnimkou je zhotovovanie drobnej a jednoduchej stavby svojpomocne za predpokladu zabezpečenia stavebného dozoru (pozn. pri drobných stavbách dokonca postačuje preukázanie príslušného vzdelania a potrebnej praxe).1
Pokiaľ ale ide o zhotovenie iných stavieb než podľa § 44 ods. 3 Stavebného zákona, požaduje sa, aby zhotoviteľ v prípade:
ZAVEDENIE VIAZANEJ ŽIVNOSTI ZHOTOVITEĽA:
Ako bolo uvedené vyššie, jednou z kľúčových zmien, ktoré nastanú v stavebnej oblasti je sprísnenie regulácie podnikania v oblasti výstavby, a to konkrétne preklasifikovanie činností spojených s realizáciou stavieb z voľnej živnosti na viazanú živnosť. To znamená, že zhotovitelia už nebudú môcť vykonávať svoju činnosť na základe voľnej živnosti.
Konkrétne ide o viazanú živnosť:
Popri všeobecných podmienkach prevádzkovania živnosti, na získanie viazanej živnosti bude potrebné preukázať:
CERTIFIKÁCIA ZHOTOVITEĽA VYHRADENÝCH STAVIEB:
Zhotoviteľ môže vykonávať práce na vyhradenej stavbe iba vtedy, ak počas celej doby výstavby spĺňa podmienky podľa certifikačnej schémy, konkrétne podľa dokumentu s názvom „Národný dokument: Požiadavky na orgány vykonávajúce audit a certifikáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb.“ 4
Tento dokument obsahuje požiadavky na orgány auditu a certifikácie systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb.
Cieľom certifikácie zhotoviteľov vyhradených stavieb je overiť, či zhotoviteľ spĺňa všetky kvalifikačné požiadavky potrebné na získanie certifikátu o systéme manažérstva zhotovovania vyhradených stavieb. Predmetom certifikačného procesu realizovaného u zhotoviteľa je tak okrem iného overenie materiálneho, technologického ale aj personálneho zabezpečenia zhotoviteľa pre realizáciu komplexných stavebných celkov – vyhradených stavieb podľa Stavebného zákona.
Výsledkom úspešného absolvovania certifikačného procesu je certifikát manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb. Certifikát môže zhotoviteľ získať iba od akreditovaného certifikačného orgánu, ktorý postupuje podľa predpisov o akreditácii a hodnotí zhotoviteľa na základe spomínaného „Národného dokumentu“.
Certifikát nemusí mať iba hlavný (generálny) zhotoviteľ. Musí ho mať aj každý zmluvný dodávateľ, ktorý sa priamo podieľa na realizácii stavby, alebo člen konzorcia, ak je zhotoviteľom skupina firiem (aj bez právnej subjektivity).
KLASIFIKÁCIA VYHRADENÝCH STAVIEB:
Vyhradenú stavbu charakterizuje Stavebný zákon ako budovu alebo inžiniersku stavbu, ktorá je technologicky náročná (napr. vyžaduje špeciálne technológie alebo zložité procesy), alebo konštrukčne neobvyklá (napr. neštandardné riešenia, netypické materiály alebo tvary) a ktorá si vyžaduje zvýšené nároky na organizáciu a koordináciu výstavby (viac profesií, zložitejšia logistika), technické vybavenie zhotoviteľa (špeciálne stroje, odborný personál), použité stavebné výrobky (možno netypické alebo vysokokvalitné materiály), rozsah a náročnosť prác (veľký objem, vysoká presnosť, viaceré etapy).
Stavebný zákon taxatívne vymedzuje vyhradené stavby v § 2 ods. 8, medzi nimi najmä:
PRECHODNÉ OBDOBIE:
Stavebný zákon ako aj Živnostenský zákon počíta s postupným zosúladením činnosti zhotoviteľov podľa nového režimu a to počas prechodného obdobia až do 31. marca 2029, v ktorom zhotoviteľom umožnia pokračovať vo vykonávaní činností, za predpokladu, že spĺňajú podmienky na vykonávanie činnosti podľa právnych predpisov platných do 31. marca 2025.
V tejto lehote však sa budú musieť podnikatelia zosúladiť s regulačnými požiadavkami a preukázať získanie či už viazanej živnosti resp. certifikácie zhotoviteľa vyhradených stavieb podľa nových pravidiel. Zhotovitelia, ktorí v súčasnosti majú platné živnostenské oprávnenie pre vykonávanie podnikateľskej činnosti v odvetví stavebníctvo (doposiaľ získané v režime voľnej živnosti), budú musieť svoje oprávnenia zosúladiť včas, aby spĺňali nové požiadavky, inak im oprávnenia zaniknú.
ZÁVER:
Zmeny, ktoré prináša regulácia podnikateľských činností vo výstavbe v roku 2025, predstavujú nielen legislatívnu reformu priebehu stavebného konania, ale aj príležitosť na zvyšovanie kvality výstavby, transparentnosti procesov a profesionalizáciu celého sektora prostredníctvom prísnejšej regulácie zhotoviteľov.
Činnosť zhotoviteľa sa tak v nasledujúcom období môže stať ťažšie dosiahnuteľnou.
Zhotoviteľom preto odporúčame v čo najkratšom možno čase požiadavky kladené novou právnou úpravou tak, aby predišli nepríjemným prekvapeniam v roku 2029.
1 Podľa § 26 ods. 3 Stavebného zákona
2 Príloha č. 2 k Živnostenskému zákonu
3 Podľa § 31 ods. 5 až 10 Stavebného zákona
Autor:
JUDr. Norbert Havrila
Partner