Aké zmeny prinesie novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii v roku 2017?

29. novembra 2016 bola prijatá novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii (č. 7/2005 Z. z.), ktorá so sebou prináša viacero noviniek. Tie sprísňujú predpoklady a podmienky reštrukturalizácie a nanovo definujú koncept oddlženia fyzických osôb, tzv. osobný bankrot.Aký dopad bude mať nová úprava na dlžníkov a vysporiadanie ich dlhov, a tiež na veriteľov a možnosti ich uspokojenia?

Zákon o reštrukturalizácii a prehľad najdôležitejších zmien v roku 2017

Reštrukturalizácia

  1. Rozsah a lehota uspokojenia nezabezpečených pohľadávok

S účinnosťou od  1. 1. 2017 sa pevne kvantifikuje rozsah a lehota uspokojenia nezabezpečených pohľadávok zahrnutých do reštrukturalizačného plánu nasledovne:

  • Rozsah uspokojenia: Každá nezabezpečená pohľadávka musí byť uspokojená aspoň v rozsahu 50%.
  • Lehota uspokojenia: Plnenia na úhradu nezabezpečených pohľadávok nesmú byť poskytované v lehote dlhšej ako  5 rokov.

(ďalej len „Rozsah a lehota uspokojenia“)

Reštrukturalizačný plán tak bude v zásade priechodný iba v prípade, ak poskytuje veriteľom nezabezpečených pohľadávok uspokojene aspoň vo výške 50 % z ich hodnoty, a to v čase nie dlhšom ako 5 rokov.

Rozsah a lehotu uspokojenia nie je potrebné dodržať (tzv. výluky) v prípadoch:

  • podriadených pohľadávok (t.j. pohľadávky spriaznených osôb dlžníka a zmluvné pokuty); a/alebo
  • ak s tým dotknutý nezabezpečený veriteľ písomne súhlasí.

Ak sa teda uplatnia vyššie uvedené výluky, reštrukturalizačný plán je možné vypracovať aj tak, že  bude upravovať uspokojenie nezabezpečených pohľadávok v rozsahu menšom ako 50 % a/alebo v lehote dlhšej ako 5 rokov.

Následkom nedodržania povinností týkajúcich sa Rozsahu a lehoty uspokojenia nezabezpečených pohľadávok je zamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom. V prípade právoplatnosti takého rozhodnutia súd následne vyhlási na majetok dlžníka konkurz, a definitívne tak dôjde k zmareniu možnosti zachovania prevádzky dlžníka.

V tejto súvislosti takisto poukazujeme na skutočnosť, že Rozsah a lehota uspokojeniamusia byť zachované aj vo vzťahu k reštrukturalizáciám, ktoré boli povolené v roku 2016, avšak k 31. 12. 2016 ešte nebol reštrukturalizačný plán predložený súdu na jeho potvrdenie.

V praxi to znamená, že ak by sa reštrukturalizačný plán schvaľoval koncom decembra 2016 a súdu by sa predložil na potvrdenie po 31. 12. 2016, predkladateľ plánu musí pri jeho koncipovaní zohľadniť povinnosti týkajúce sa Rozsahu a lehoty uspokojenia.

V súvislosti s rozsahom uspokojenia sa s účinnosťou od 1. 3. 2017 takisto špecifikuje, že reštrukturalizačný plán musí poskytovať nezabezpečeným veriteľom aspoň o 20 % vyššie uspokojenie, ako by tomu bolo v konkurze. Ide o posun v doterajšej právnej úprave, keďže rozdiel medzi uspokojením v konkurze a reštrukturalizácii nebol v zákone vôbec definovaný a v praxi dochádzalo často k sporom o ekonomicky efektívnejšiu variantu vysporiadania dlžníkových dlhov.

Novela ďalej posúva hranice, kedy môže dlžník po reštrukturalizácii rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje medzi svojich členov. Môže sa tak stať až po úplnom uspokojení veriteľov zaradených v skupine pre nezabezpečených veriteľov. Títo veritelia musia byť uspokojení v rozsahu, v akom boli ich pohľadávky v pôvodnej výške zistené správcom (resp. súdom v rámci incidenčného konania).

  1. Reštrukturalizačný správca

Pri výbere reštrukturalizačného správcu sa od 1. 3. 2017 zavádza jeho náhodný výber pomocou technických a programovacích prostriedkov (rovnaký mechanizmus sa aplikuje pri výbere zákonného sudcu v súdnom konaní). Dlžníkovu reštrukturalizáciu tak nebude viesť správca vybraný dlžníkom, ale správca ustanovený súdom náhodným výberom.

Dlžníkovi však zostáva zachované právo poveriť vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu podľa jeho slobodnej voľby.

Po novom to teda bude vyzerať tak, že reštrukturalizačný posudok a úkony v reštrukturalizačnom konaní (t.j. od začatia reštrukturalizačného konania do povolenia reštrukturalizácie) bude vykonávať správca určený dlžníkom. Po povolení reštrukturalizácie sa však ujme jej vedenia a vypracovania reštrukturalizačného plánu správca náhodne vybraný súdom.

Zmluva upravujúca odmenu za vypracovanie posudku a za poskytovanie súčinnosti v reštrukturalizácii sa stala obligatórnou prílohou reštrukturalizačného posudku, ktorý sa spolu s ostatnými príslušnými prílohami predkladá súdu.

Odmena správcu a náhrada jeho výdavkov v reštrukturalizácii po novom nebude závisieť od dohody s dlžníkom, ale bude ich presne stanovovať vyhláška; aj naďalej ich však uhrádza dlžník.

Oddlženie fyzických osôb – tzv. osobný bankrot

Inštitút oddlženia fyzických osôb prešiel v novele zákona o reštrukturalizácii a konkurze asi najzásadnejšou zmenou. Účelom tejto zmeny je sprístupniť osobný bankrot väčšej časti obyvateľstva, pozitívne motivovať dlžníkov k opätovnému zaradeniu do pracovného procesu alebo inej zárobkovej činnosti a zároveň proces oddlženia stransparentniť, aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu.

Nová právna úprava osobného bankrotu nadobúda účinnosť 1. 3. 2017 a vychádza po vzore zahraničných úprav z nasledovných konceptov:

  1. Fresh start:
    • Kompletné speňaženie majetku dlžníka a jeho oddlženie
    • Tomuto konceptu bude zodpovedať tzv. oddlženie konkurzom, ktoré vo všeobecnosti predstavuje precíznejšie spracovanú doterajšiu úpravu oddlženia.
  2. No fresh start:
    • Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka vo forme splátkového kalendára určeného súdom;
    • Ide o alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú alebo budú mať dostatok prostriedkov na uspokojenie svojich veriteľov a svoj úpadok podchytili včas;
    • Tomuto konceptu bude zodpovedať tzv. oddlženie splátkovým kalendárom.

Obe konania môžu byť iniciované len dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie. Dlžník musí byť platobne neschopný a musí sa voči nemu viesť exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie.

Vo vzťahu k fyzickým osobám je po novom definovaná platobná neschopnosť ako neschopnosť plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Opúšťa sa tak súčasný model platobnej neschopnosti, ktorý zahŕňal povinnú pluralitu veriteľov a takisto sa predlžuje lehota, po ktorej možno konštatovať úpadok.

Novela zavádza nový mechanizmus, keď sa záväzky dlžníka stávajú nevymáhateľné už rozhodnutím o oddlžení, a to vyhlásením konkurzu na dlžníka (no fresh start) alebo určením jeho splátkového kalendára (fresh start).

V prípade oboch spôsobov oddlženia je dôležité, že veritelia sa nemusia obávať nevymáhateľnosti alebo obmedzenia uspokojenia nasledovných pohľadávok:

  1. Pohľadávka fyzickej osoby, ktorá nebola prihlásená z dôvodu, že táto osoba nebola písomne upovedomená správcom o svojom oprávnení, a to bez ohľadu, či z dôvodov na strane správcu alebo dlžníka;
  2. Zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v akom je krytá hodnotou predmetu zabezpečenia;
  3. Pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo úmyselným konaním, vrátane príslušenstva;
  4. Pohľadávka na výživnom, vrátane príslušenstva;
  5. Pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi;
  6. Nepeňažná pohľadávka.

Naproti tomu, niektoré pohľadávky budú úplne alebo čiastočne vylúčené z akéhokoľvek uspokojenia už rozhodnutím o oddlžení, keďže sa stanú nevymáhateľnými (naturálne obligácie).

Uvedené sa týka napríklad príslušenstva pohľadávky (úroky z omeškania, úroky, poplatok z omeškania, náklady z uplatnenia pohľadávky) presahujúceho 5 % z istiny pohľadávky za každý kalendárny rok. Ak má teda veriteľ pohľadávku na istine 1000 €, za jeden kalendárny rok existencie dlhu sa môže domáhať uspokojenia príslušenstva najviac vo výške 50 €. Nevymáhateľné sa stávajú takisto pohľadávky zo zmenky a tzv. podriadené pohľadávky (pohľadávky osôb spriaznených s dlžníkom a zmluvné pokuty).

  1. Oddlženie splátkovým kalendárom

Tak ako bolo uvedené vyššie, oddlženie splátkovým kalendárom umožňuje dlžníkovi, ktorý má dostatok príjmov a svoj úpadok identifikuje včas, aby sa zbavil časti svojich dlhov a zároveň sčasti uspokojil veriteľov. V tomto prípade nedochádza k likvidácii majetku dlžníka, ale k odkladu splatnosti a čiastočnej redukcii záväzkov dlžníka; nie je však vylúčené, aby dlžník speňažil časť svojho majetku za účelom plnenia splátkového kalendára.

Splátkový kalendár sa vytvára na 5-ročné obdobie, pričom:

  • uspokojenie nezabezpečených pohľadávok nemôže byť nižšie ako 30% ich hodnoty;
  • uspokojenie nezabezpečených pohľadávok musí byť aspoň o 10% vyššie ako by tomu bolo v rámci oddlženia konkurzom.
  1. Oddlženie konkurzom

Naopak, v prípade oddlženia konkurzom sa až na drobné výnimky likviduje celá majetková podstata dlžníka a výťažok sa poskytuje veriteľom na úhradu ich pohľadávok.