Vymáhanie pohľadávok, práv a nárokov veriteľa od právnických osôb

Redaktorka: Doktor Peter Vrábel, advokát a riadiaci partner kancelárie Legate, je mojím dnešným hosťom. Dobrý deň.

JUDr. Peter Vrábel:  Dobrý deň, ďakujem pekne za pozvanie. 

Redaktorka: Ďakujem, že ste ho prijali. Existuje cesta, ako sa má veriteľ dostať k peniazom, ak je dlžníkom právnická osoba, a tá je bezmajetná?

JUDr. Peter Vrábel: Áno, je to taká bolestivá mantra pre našich klientov, že napriek dlhému súdnemu konaniu konečne dostanú právoplatný súdny rozsudok a začnú iniciovať exekúciu, avšak dlžník sa javí ako nemajetný. Vtedy klienti prídu za nami a pýtajú sa, aké majú možnosti sa vôbec domôcť svojich peňazí. Je tu, samozrejme, viacero možností. Jednou z nich je to, že treba sa pozrieť, či majetok toho dlžníka neušiel zo súvahy tej spoločnosti v predchádzajúcich troch rokoch. Tam sa potom veľmi efektívne dajú napadnúť prevody tohto majetku na tretie osoby. Ak sú tieto osoby spriaznené a nebola zachovaná obvyklá cena, tak je pomerne s veľkou pravdepodobnosťou úspešné vymôcť vrátenie tohto majetku do súvahy dlžníka, a tým pádom je možné splatiť tento dlh aj veriteľovi.

Redaktorka: Dá sa uplatniť nárok aj voči štatutárovi firmy, ak je dlžníkom táto firma?

JUDr. Peter Vrábel: Áno, to už v Benátkach nám vymysleli taký koncept, kde oddelili zodpovednosť fyzickej osoby od zodpovednosti právnickej osoby („eseročky‟). Akékoľvek trestné konania, ktoré iniciujú naši klienti voči či už dlžníkovi – „eseročke‟ alebo fyzickej osobe – štatutárovi, bývajú zväčša neúspešné, pretože vyšetrovatelia to ukončujú s tým, že ultimaráciou, ako pravidlo im hovorí to, že existencia dlhu sama o sebe neznamená trestný čin. Potom veriteľom nezostáva nič iné, len sa domáhať svojich práv ešte účinnejšie a vynaložiť ďalšie prostriedky. Jednou z tých možností je podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči tomuto dlžníkovi – „eseročke‟. Je tam síce vynaloženie 1500 € ako súdny poplatok, ale na druhej strane sú tam dve možnosti, čo urobí súd. Tá prvá je, že súd naozaj ten konkurz vyhlási, lebo je tam nejaký majetok, ktorý sa má rozdeliť medzi veriteľov, a vtedy, ak nebol ten konkurz vyhlásený včas, tak štatutár zo svojho osobného majetku je povinný zaplatiť pokutu 12 500 €. Na druhej strane je odporovateľnosť prevodov majetku z tejto „eseročky‟ na tretie osoby – je možné ich stíhať nie v trojročnej, ale až päťročnej lehote. Druhá situácia nastane, keď sudca rozhodne, že tam nie je žiaden majetok a zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Vtedy veriteľ môže uplatňovať celú výšku svojej pohľadávky voči štatutárovi, pretože zákon nám hovorí, že dlh, ktorý nebol zaplatený, je v takomto prípade škoda, ktorú spôsobil práve štatutár voči veriteľovi. Štatutár je povinný uhradiť škodu zo svojho osobného majetku.

Redaktorka: Ak však spoločnosť už nechce vynakladať ďalšie finančné prostriedky na vymáhanie dlhu, má iné možnosti?

JUDr. Peter Vrábel: Áno, ak veritelia už budú v „šetrnom móde‟ a povedia, že nechcú obetovať a vynakladať ďalších 1500 €, tak sa musia pozrieť na to, že ak sa im podarilo v tom pôvodnom konaní dosiahnuť právoplatný súdny rozsudok voči dlžníkovi – eseročke a právnickej osobe, a majú exekučný titul, tak je tam veľmi dobrá možnosť, ak nemá tá eseročka žiaden majetok a konateľ porušil svoje povinnosti, tak môžu priamo žalovať tohto konateľa a opäť byť úspešní z jeho osobného majetku. Ďalšou možnosťou je novozavedené pravidlo krízy alebo zákazu plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje v období, keď je spoločnosť v kríze. Tam je opätovne viacero povinností, kde štatutár nemôže vyplácať na úkor ostatných veriteľov záväzky voči spriazneným osobám, ani svojim majiteľom. Vtedy sa môže veriteľ domáhať priamo voči štatutárovi ako fyzickej osobe nároku na náhradu škody. 

Redaktorka: Ďakujem vám pekne, pán doktor.

JUDr. Peter Vrábel: Ďakujem pekne za pozvanie. 

Redaktorka: Mojím dnešným hosťom bol pán doktor Peter Vrábel, advokát a riadiaci partner kancelárie Legate.