PRÁVNE POSTAVENIE PROJEKTANTA

Definícia a oprávnenie

Podľa § 35 zákona č. 25/2025 Z. z. je projektant fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať projektovú činnosť na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu (napr. zákon o komore architektov alebo stavebných inžinierov). Projektant môže pôsobiť ako:

• generálny projektant, ktorý koordinuje spracovanie celej projektovej dokumentácie a zodpovedá za jej komplexnosť a súlad s právnymi predpismi,
• projektant časti dokumentácie, ktorý zodpovedá za odbornú správnosť a úplnosť ním spracovanej časti.

Projektovú činnosť môže vykonávať aj právnická osoba, ak zabezpečuje výkon prostredníctvom oprávnených  fyzických osôb.

Postavenie v procese výstavby

Projektant je jedným z hlavných účastníkov výstavby. Jeho úloha začína už v štádiu prípravy zámeru a pokračuje počas celého životného cyklu stavby – od návrhu, cez povoľovanie, realizáciu až po kolaudáciu. V rámci tohto procesu projektant:

• zabezpečuje súlad projektu s územnoplánovacou dokumentáciou,
• komunikuje s dotknutými orgánmi a verejnosťou,
• vykonáva autorský dohľad počas výstavby,
• zodpovedá za technickú, právnu a environmentálnu kvalitu stavby.

ZODPOVEDNOSTI PROJEKTANTA

Zodpovednosť projektanta v novom právnom rámci nadobúda komplexný a viacrozmerný charakter. Nejde len o technickú správnosť projektovej dokumentácie, ale o celkovú zodpovednosť za kvalitu, bezpečnosť, zákonnosť a udržateľnosť výstavby. Projektant je povinný konať s odbornou starostlivosťou, v súlade s právnymi predpismi, technickými normami. Zákon č. 25/2025 Z. z. v § 35 výslovne vymedzuje oblasti, v ktorých projektant nesie zodpovednosť – od návrhu dokumentácie, cez realizáciu stavby, až po statické posúdenie nosných konštrukcií.

Zodpovednosť za projektovú dokumentáciu

Projektant je primárne zodpovedný za vypracovanie projektovej dokumentácie v rozsahu a kvalite, ktorá zodpovedá požiadavkám stavebného zákona, vykonávacích predpisov a technických noriem. Táto dokumentácia musí byť spracovaná tak, aby bola v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, rozhodnutiami dotknutých orgánov a stavebným zámerom investora. Projektant musí zabezpečiť, že navrhovaná stavba bude realizovateľná, bezpečná, funkčná a environmentálne udržateľná.

Zodpovednosť sa vzťahuje aj na výber technických riešení a stavebných výrobkov. Projektant musí voliť také materiály a konštrukčné systémy, ktoré sú overené, certifikované a vhodné pre daný účel použitia. V prípade, že dôjde k chybe v návrhu, ktorá spôsobí technické alebo právne problémy počas výstavby alebo po jej dokončení, projektant nesie plnú zodpovednosť za následky – vrátane povinnosti náhrady škody.

Zodpovednosť počas realizácie stavby

Zákon priznáva projektantovi nielen právo, ale aj povinnosť vykonávať projektový autorský dohľad počas výstavby. Táto forma dohľadu má zabezpečiť, že realizácia stavby prebieha v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Projektant je povinný priebežne sledovať výstavbu, reagovať na zmeny a odchýlky, a v prípade potreby navrhovať technické riešenia, ktoré zachovajú súlad s pôvodným zámerom.

Ak projektant zistí, že realizácia stavby sa odchyľuje od schváleného projektu, je povinný bezodkladne konať. Musí požadovať odstránenie zistených nedostatkov, zaznamenať ich do stavebného denníka a v prípade závažných porušení iniciovať mimoriadnu kontrolnú prehliadku stavby. Zodpovednosť projektanta v tomto štádiu je mimoriadne dôležitá, pretože jeho odborný dohľad môže predísť vzniku škôd, ohrozeniu bezpečnosti alebo porušeniu zákona.

Zanedbanie autorského dohľadu, nečinnosť pri zistení odchýlok alebo nedostatočná dokumentácia zásahov do projektu môžu viesť k právnym dôsledkom – vrátane disciplinárnych opatrení, správnych sankcií alebo občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.

Zodpovednosť za statické riešenie

Osobitnú kategóriu zodpovednosti predstavuje návrh a posúdenie nosných konštrukcií stavby. Projektant, ktorý je zodpovedný za statickú časť projektovej dokumentácie, musí zabezpečiť, aby návrh nosného systému spĺňal všetky požiadavky na bezpečnosť, stabilitu a spoľahlivosť počas celej životnosti stavby. Táto zodpovednosť je mimoriadne závažná, pretože chyby v statike môžu viesť k haváriám, ohrozeniu zdravia a života osôb, ako aj k značným materiálnym škodám.

Súčasťou statickej dokumentácie musí byť kontrolovateľný a statický výpočet, ktorý preukazuje, že navrhnuté konštrukcie odolajú všetkým predpokladaným zaťaženiam – vrátane vlastnej tiaže, užitočného zaťaženia, klimatických vplyvov (vietor, sneh), seizmicity a ďalších faktorov. Projektant musí pri návrhu vychádzať z platných technických noriem (napr. Eurokódov) a rešpektovať zásady bezpečnostných koeficientov.

V prípade, že dôjde k poruche nosnej konštrukcie v dôsledku chybného návrhu alebo výpočtu, projektant nesie plnú odbornú a právnu zodpovednosť. Táto zodpovednosť môže byť predmetom znaleckého dokazovania, súdneho konania a následného disciplinárneho alebo trestnoprávneho postihu.

Projektant zohráva významnú úlohu v ochrane verejného záujmu. V rámci prípravy stavebného zámeru je povinný:

• zabezpečiť prerokovanie zámeru s dotknutými orgánmi a právnickými osobami,
• vypracovať správu o výsledkoch prerokovania,
• zabezpečiť súlad projektu s požiadavkami ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva, verejného zdravia a bezpečnosti.

Projektant tak vystupuje ako „neformálny“ odborný sprostredkovateľ medzi stavebníkom, verejnou správou a spoločnosťou.

PRÁVNE DÔSLEDKY PORUŠENIA POVINNOSTÍ PROJEKTANTA

Zodpovednosť projektanta podľa zákona č. 25/2025 Z. z. nie je len formálna – ide o právne záväzný rámec, ktorého porušenie môže mať vážne následky. Projektant ako oprávnená osoba vystupuje v procese výstavby ako odborný garant, a preto zákon kladie dôraz na jeho profesionálnu integritu, odbornosť a zodpovednosť. Ak projektant poruší svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, môže čeliť viacerým druhom právnych dôsledkov – disciplinárnym, občianskoprávnym, správnym a v niektorých prípadoch aj trestnoprávnym.

Disciplinárna zodpovednosť

Projektant je povinný vykonávať svoju činnosť v súlade s pravidlami profesijnej komory, ktorá mu udelila oprávnenie (napr. Slovenská komora architektov alebo Slovenská komora stavebných inžinierov). V prípade porušenia odborných pravidiel môže komora začať disciplinárne konanie. Medzi najčastejšie disciplinárne opatrenia patria:

• napomenutie alebo písomné upozornenie,
• dočasné pozastavenie výkonu oprávnenia,
• pokuta,
• v najzávažnejších prípadoch – odobratie oprávnenia.

Disciplinárne konanie sa vedie na základe podnetu (napr. od stavebníka, úradu alebo iného odborníka) a jeho cieľom je nielen potrestať, ale aj ochrániť verejný záujem a dôveryhodnosť profesie.

Občianskoprávna zodpovednosť

Projektant ako odborník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením svojich povinností. Ak dôjde k chybe v projektovej dokumentácii, ktorá spôsobí finančnú škodu stavebníkovi (napr. nutnosť prepracovania projektu, oneskorenie výstavby, dodatočné náklady), projektant je povinný túto škodu nahradiť. Zodpovednosť sa môže vzťahovať aj na škody spôsobené tretím osobám – napríklad susedom stavby alebo verejnosti, ak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti alebo majetku.

Zákon predpokladá, že projektant bude mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré pokrýva riziká spojené s výkonom jeho činnosti. V prípade súdneho sporu sa posudzuje, či projektant konal s odbornou starostlivosťou, či dodržal technické normy a či mohol chybe predísť.

Správna zodpovednosť

Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát môže projektantovi uložiť správne sankcie, ak poruší povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona alebo vykonávacích predpisov. Medzi najčastejšie správne delikty patrí:

• vypracovanie neúplnej alebo nesprávnej projektovej dokumentácie,
• nezabezpečenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou,
• nevykonanie autorského dohľadu v súlade so zákonom,
• neoznámenie závažných odchýlok od projektu.

Správne sankcie môžu mať podobu pokút, zákazu činnosti na určitý čas alebo povinnosti odstrániť následky porušenia. Výška pokút sa určuje podľa závažnosti porušenia, rozsahu škody a miery zavinenia.

Trestnoprávna zodpovednosť (v hraničných prípadoch)

Aj keď zákon č. 25/2025 Z. z. výslovne neupravuje trestnoprávnu zodpovednosť projektanta, v extrémnych prípadoch môže dôjsť k jej uplatneniu podľa Trestného zákona. Ide najmä o situácie, keď dôjde k:

• ohrozeniu života alebo zdravia osôb v dôsledku závažnej chyby v projekte (napr. zrútenie nosnej konštrukcie),
• úmyselnému falšovaniu dokumentácie alebo zatajovaniu skutočností, ktoré majú vplyv na bezpečnosť stavby,
• závažnému porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku, ak projektant vedome koná v neprospech investora.

V takýchto prípadoch môže byť projektant stíhaný za trestné činy ako všeobecné ohrozenie, podvod, poškodzovanie cudzej veci alebo porušenie povinností pri správe cudzieho majetku.

VÝZNAM PROJEKTANTA V KONTEXTE KVALITY VÝSTAVBY

• bezpečnosť stavieb,

• ochranu verejného záujmu,

• efektívnosť výstavby,

• dôveru verejnosti v stavebný proces.

Projektant je v modernom stavebnom procese vnímaný ako jeden z najdôležitejších aktérov, ktorý svojou odbornou činnosťou zásadne ovplyvňuje kvalitu, bezpečnosť, funkčnosť a spoločenskú prijateľnosť každej stavby. Jeho úloha ďaleko presahuje rámec technického návrhu – stáva sa odborným garantom, koordinátorom, poradcom aj sprostredkovateľom verejného záujmu.

Odborný garant kvality a funkčnosti

Kvalitná projektová dokumentácia je základom úspešnej výstavby. Projektant zodpovedá za to, že návrh stavby bude technicky správny, funkčný, bezpečný a realizovateľný. Jeho rozhodnutia ovplyvňujú nielen priebeh výstavby, ale aj dlhodobú prevádzku a údržbu stavby. Kvalitný návrh minimalizuje riziko chýb, znižuje náklady na zmeny počas výstavby a zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti.

Rovnováha medzi súkromným a verejným záujmom

Každá stavba zasahuje do verejného priestoru, životného prostredia a často aj do života komunity. Projektant preto musí pri návrhu zohľadniť nielen požiadavky investora, ale aj širší spoločenský kontext. Zabezpečuje súlad projektu s územným plánom, ochranou prírody a kultúrneho dedičstva. V tomto zmysle vystupuje ako sprostredkovateľ medzi súkromným sektorom a verejnou správou.

Koordinácia odborností a profesií

Súčasné stavby si vyžadujú spoluprácu viacerých špecialistov – od architektov a statikov, cez technikov technických zariadení budov, až po odborníkov na požiarne bezpečnostné riešenia, akustiku či energetiku. Projektant, najmä v pozícii generálneho projektanta, zabezpečuje koordináciu týchto profesií, dohliada na ich výstupy a integruje ich do jednotného, funkčného celku. Jeho schopnosť riadiť tím odborníkov je kľúčová pre úspešnú realizáciu projektu.

Strategický poradca investora

Projektant je často prvým odborníkom, ktorého investor osloví. Jeho úlohou je nielen navrhnúť stavbu, ale aj poradiť pri výbere vhodného riešenia, optimalizovať náklady, pripraviť podklady pre povoľovacie konania a zabezpečiť komunikáciu s úradmi. V tejto roli vystupuje ako strategický partner, ktorý pomáha investorovi orientovať sa v legislatívnom, technickom aj ekonomickom prostredí výstavby.

Nositeľ profesijnej dôveryhodnosti

Projektant musí konať čestne, nezávisle a v súlade s verejným záujmom. Jeho podpis na dokumentácii je vyjadrením osobnej zodpovednosti za kvalitu a bezpečnosť stavby. Dôvera verejnosti v stavebný proces je do veľkej miery postavená na dôveryhodnosti a profesionalite projektantov ako nositeľov odborného poznania.