ODSTUPNÉ PRI SKONČENÍ ZMLUVY O OBCHODNOM ZASTÚPENÍ

Zmluva o obchodnom zastúpení podľa § 662 a nasl. Obchodného zákonníka (ObZ) je typickým vzťahom založeným na dôvere a dlhodobej spolupráci, v rámci ktorého obchodný zástupca koná v mene a na účet zastúpeného. V praxi ide často o hlavnú podnikateľskú činnosť zástupcu, ktorý pre zastúpeného uzatvára zmluvy, buduje sieť klientov a podieľa sa na raste jeho tržieb.

V prípade ukončenia spolupráce zákon poskytuje obchodnému zástupcovi ochranu v podobe nároku na odstupné podľa § 669 ObZ. Ide o jednorazovú kompenzáciu zohľadňujúcu hodnotu vytvorenej klientely, z ktorej zastúpený profituje aj po skončení zmluvy so zástupcom. Podmienky priznania tohto nároku, jeho rozsah a výpočet boli nedávno podrobené preskúmaniu Najvyšším súdom SR, Ten v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/50/2022 zo dňa 29.2.2024 pri výklade ustanovenia §669 ObZ zobral do úvahy aj samotný účel článku 17 ods. 2 Smernice 86/653/EHS o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov a postupy podľa Správy Európskej komisie o uplatňovaní článku 17 Smernice zo dňa 23.7.1996.

KĽÚČOVÉ PRÁVNE OTÁZKY

Dôležité otázky, ktoré Najvyšší súd vyriešil, možno zhrnúť takto:

1. Má obchodný zástupca nárok na odstupné aj za takú províziu, ktorú by získal v budúcnosti, keby zmluva pokračovala?

2. Dá sa výška odstupného určiť len podľa maximálneho limitu priemernej ročnej provízie, bez toho, aby sa predtým posúdilo, či reálne prispel k rozvoju obchodu, z ktorého získal zastúpený výhody?

PODMIENKY VZNIKU NÁROKU NA ODSTUPNÉ

Zákon stanovuje kumulatívne dve podmienky pre vznik nároku na odstupné. Prvou je, že zástupca získal pre zastúpeného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s existujúcimi a zastúpený má z týchto obchodov naďalej podstatné výhody. Druhou podmienkou je, že vyplatenie odstupného je spravodlivé vzhľadom na všetky okolnosti.

Pod okolnosťami pre uplatnenie tohto „korektívu spravodivosti“ zákon ako príklady uvádza províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a dojednanie konkurenčnej doložky. Môže však ísť aj o iné okolnosti, a to napríklad podieľanie sa zastúpeného na činnosti zástupcu výdavkami na reklamu.

Zákon tiež stanovuje maximálny limit pre odstupné, ktoré nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu počítanú z priemeru provízií za posledných päť rokov spolupráce. Pri kratších zmluvách sa počíta z priemeru za celé ich trvanie. Tieto podmienky majú pôvod v článku 17 Smernice 86/653/EHS, z ktorej bola slovenská úprava transponovaná. Euro-konformný výklad preto zohráva pri ich aplikácii kľúčovú úlohu.

Pre úplnosť dodávame, že obchodný zástupca musí uplatniť svoj nárok najneskôr v lehote do jedného roka od skončenia zmluvy. Po márnom uplynutí tejto lehoty nárok zaniká, aj keby boli splnené všetky materiálne podmienky.

HYPOTETICKÁ STRATA PROVÍZIE

Najvyšší súd SR nadviazal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudky C-574/21 – QT, C-348/07 – Semen, C-465/04 – Honyvem) a výslovne potvrdil, že „stratená provízia“ nemusí byť len priamo nevyplatená suma, ale môže ísť aj o hypotetickú províziu, ktorú by zástupca získal, ak by zmluva pokračovala. Táto hypotéza však musí vychádzať z obratov vytvorených v minulosti so zákazníkmi, ktorých zástupca získal alebo s ktorými rozvinul obchod.

URČENIE VÝŠKY ODSTUPNÉHO V 3 KROKOCH

Ako sme už uviedli, podľa § 669 ods. 2 ObZ nesmie výška odstupného prekročiť priemernú ročnú províziu za posledných päť rokov. Podľa Najvyššieho súdu to však neznamená, že pri rozhodovaní o výške provízií majú súdy automaticky považovať priemernú ročnú províziu za výpočtový základ pre následné uplatnenie korektívu spravodlivosti. Takýto postup Najvyšší súd odmietol ako nesprávny.

Podľa Najvyššieho súdu sa odstupné určuje v troch krokoch. V prvom kroku je potrebné preukázať počet nových zákazníkov a zákazníkov, s ktorými zástupca podstatne rozvinul obchody a vyčísliť výhody z týchto obchodov pre zastúpeného. Podľa Najvyššieho súdu tieto výhody majú zodpovedať provízii získanej obchodným zástupcom z týchto obchodov za posledných 12 mesiacov trvania zmluvy. Vo väčšine prípadov však nepôjde o celú províziu za všetku činnosť pre zastúpeného za 12 mesiacov, ale iba o tú jej časť, ktorá je pričítateľná tým „novým“ obchodom.

Následne, ešte stále v rámci prvého kroku, sa ustaľuje odhad trvania výhod pre zastúpeného, spravidla v  rokoch. Vo vyčíslení výhod je potrebné zohľadniť aj mieru postupného odlivu zákazníkov spravidla v percentách za rok.

V druhom kroku podľa Najvyššieho súdu nastupuje posudzovanie konkrétnych okolností prípadu v rámci kritéria spravodlivosti. Pod korektívom spravodlivosti si môžeme predstaviť percentuálne zníženie provízie, ak zastúpený napríklad prispieval na činnosť zástupcu zaplatením reklamy v médiách, školeniami predajcov, vybavením obchodných prevádzok a podobne.

A nakoniec, v treťom kroku, sa nárok na odstupné určený v prvom a druhom kroku porovná s maximálnu zákonnou výškou odstupného. Ak by vyčíslený nárok presahoval maximálnu výšku priemernej ročnej provízie, súd prizná nárok iba do tejto maximálnej hranice.

PRÍKLAD SPRÁVNEHO A NESPRÁVNEHO VÝPOČTU PROVÍZIE

Rozdiel pri správnom trojkrokovom a nesprávnom dvojkrokovom výpočte provízie je možné vysvetliť na nasledovnom vzorovom príklade:

Obchodný zástupca za posledných 5 rokov spolupráce získal províziu od zastúpeného v celkovej výške 500 000 EUR. Ročný priemer provízie je preto 100 000 EUR. Objem z poslednej 12 mesačnej provízie, ktorý pripadá na nových zákazníkov, resp. na podstatné rozvinutie obchodu s existujúcimi zákazníkmi je 50 000 EUR. Zvyšných 50 000 EUR provízie je priraditeľných dlhoročným zákazníkom, ktorí pokračovali v bežných nákupoch. V danom odvetví sa predpokladá, že noví zákazníci zvyčajne ostávajú lojálny po dobu dvoch rokov s tým, ročná miera odlivu zákazníkov predstavuje 10%. Zastúpený dotuje činnosť zástupcu sumou 1 mil. EUR v podobe celoplošnej reklamy na predávaný produkt. Tento miliónový výdavok si pre účely vzorového výpočtu premietnime do korektívu spravodlivosti v rozsahu mínus 30%.

Pri správnom výpočte provízie sa v prvom kroku ustáli finančné vyjadrenie výhod pre zastúpeného na sumu 50 000 EUR za posledných 12 mesiacov. Nakoľko výhody pre zastúpeného trvajú dva roky a miera odlivu je 10% ročne, táto suma sa na prvý rok upraví na sumu 45 000 EUR (50 000 – 10%) a na druhý rok na sumu 40 500 EUR (45 000 – 10%).  

Súčet oboch týchto súm, teda suma 85 500 EUR predstavuje výpočtový základ pre vykonanie korekcie spravodlivosti 30%. Výsledná suma odstupného je 85 500 – 30% = 59 850 EUR.

V treťom kroku sa zisťuje, či takto vypočítané odstupné 59 850 EUR prekračuje maximálny limit odstupného určený ako ročná provízia zo zmluvy, v našom prípade 100 000 EUR. Keďže neprekračuje, nárok na odstupné ostáva vo výške 59 850 EUR.

Nesprávny výpočet odstupného by spočíval v tom, ak by sa ako výpočtový základ zobrala suma ročnej provízie 100 000 EUR a táto by sa krátila korektívom spravodlivosti 30% na výslednú sumu 70 000 EUR. Ani táto suma v treťom kroku neprekračuje maximálny nárok 100 000 EUR. 

Rozdiel medzi správnym a nesprávnym výpočtom odstupného pri vzorovom príklade však vyšiel na 10 150 EUR v prospech zastúpeného. Hoci pri iných vstupoch môže byť rozdiel aj v prospech zástupcu, našim cieľom bolo priblížiť dopady oboch postupov, z ktorých, ako povedal Najvyšší súd, iba jeden je správny.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu je pre nižšie súdy záväzné.

AKO POSTUPOVAŤ PRI NÁROKU NA ODSTUPNÉ?

Obchodní zástupcovia by mali v prípade ukončenia spolupráce:

• dôsledne zadokumentovať svoj prínos (noví klienti, rozvinutie obchodov s existujúcimi),
• pripraviť výpočet odstupného s prihliadnutím na výhody, ktoré získava zastúpený a na obdobie, kým budú trvať,
• zohľadniť v sume odstupného všetky okolnosti, pričom príspevky na činnosť od zastúpeného môžu nárok znížiť a konkurečná doložka naopak zvýšiť (korektív spravodlivosti),
• a najmä nezabudnúť uplatniť nárok do 1 roka od skončenia zmluvy.

Zastúpeným odporúčame správne odhadnúť výšku nároku na odstupné ešte pred ukončením spolupráce za účelom dosiahnutia vyváženej dohody so zastúpeným. Pretože aj po vyplatení všetkých provízií pri ukončení spolupráce patrí zástupcovi kompenzácia za klientelu, z ktorej zastúpený naďalej profituje.